Umenie koncoviek
March 1, 2015 – 11:54 | Reagovalo 2 ľudí | Prečítaní: 2038

Veľmajster Tomáš Petrík Vás srdečne pozýva na aprílové šachové sústredenie, v ktorom odhalí tajomstvá koncoviek. V tejto záverečnej fáze partie sa častokrát rozhoduje o konečnom výsledku a rozhoduje každé tempo.
Program sústredenia:
9.4.2015 – Zásady a princípy …

Celý článok »
Kuriozity

HrajSach.sk denník

Škola šachu

Veľmajster vysvetľuje

Šachové správy

Domov » Historická rubrika

Gargulák – moravská šachová legenda (Časť III.)

Libor Havlíček st. | January 24, 2012 – 14:15Reagovalo 0 ľudí | 514 prečítaní
Gargulák – moravská šachová legenda  (Časť III.)

Ako to však bolo s Gargulákovým šachovým životom v dobe jeho mladých rokov -  za Rakúsko-Uhorskej monarchie? Treba predovšetkým povedať, že už obdobie Rakúsko-Uhorskej monarchie vytváralo celkom priaznivé podmienky pre rozvoj šachového hnutia na našom území. Pretože sa o tom málo píše, mnohí súčasní hráči ani nevedia, že u nás dochádza už v období 2. polovice 19. storočia k postupnému rozmachu a rozvoju šachového hnutia.

V novinách a časopisoch vychádza veľa šachových rubrík, usporadúvajú sa klubové prebory, hrá sa korešpondenčne a veľmi sa rozvíja napr. kompozičný šach. Práce kompozičných šachistov slovenských, sliezských, moravských i českých sú zverejňované jednak v našej tlači, ale tiež vo veľkom rozsahu v zahraničných novinách a zahraničných šachových časopisoch. Okrem hlavných centier ako boli Bratislava, Košice alebo Brno a Praha, vznikajú šachové krúžky a kluby aj v menších mestách.

A čo je veľmi málo známe, šachy podporoval dokonca sám cisár František Jozef I. Franc Jozef, ako sa mu zvyčajne hovorilo, bol napriek rôznym neskorším názorom vo svojej podstate ľudomilom. Prispieval veľmi často zo svojich osobných peňazí (nie štátnych) na dobročinnú činnosť a v šachovej histórii je známe, že prispel tiež čiastkou 2000 vtedajších rakúskych korún na Jubilejný šachový turnaj, ktorý bol usporiadaný Viedenským šachovým klubom v roku 1898 vo Viedni pri príležitosti 50. výročia cisárovho panovania.

Čiastka 2 000 rakúskych korún, venovaná cisárom na tento medzinárodný turnaj, bola súčasťou vtedajšieho turnajového cenového fondu. Išlo práve o ten medzinárodný turnaj, na ktorý bol pozvaný tiež majster Charousek1) a ktorého sa  vtedy už pre veľké zdravotné problémy napriek pozvaniu nezúčastnil. A Viedenský šachový klub, ktorý tento Jubilejný turnaj usporadúval, bol tým klubom, ktorý sa následne podieľal na nákladoch Charouskovej liečby.

Na príklade prístupu samotného cisára vidíme, že šachový život sa za doby monarchie mohol u nás bez problémov rozvíjať; usporadúvanie súťaží a turnajov bolo už vtedy iba otázkou organizačnou a ekonomickou.

Pre porovnanie výšky príspevku samotného cisára na cenový fond turnaja vo Viedni uveďme ako príklad (podľa dobovej tlače) jeden z ďalších charitatívnych darov z cisárovho osobného fondu.2) Keď vznikol v malom valašskom mestečku Valašské Klobouky na Morave (nachádza sa na cestnom spojení na trase Trenčín – Brumov – Klobouky – Vsetín – Ostrava, 5 km od bývalého stredovekého strážneho pohraničného hradu Brumov) začiatkom augusta 1896 veľký požiar, pri ktorom 246 domov úplne vyhorelo a 16 detí zahynulo, a po ktorom ostalo veľa rodín bez akýchkoľvek prostriedkov, venoval cisár František Jozef týmto postihnutým rodinám v rámci následnej charitatívnej zbierky tiež zo svojich fondov čiastku 4 000 rakúskych zlatých.3)

Keď porovnáme iba tieto dva finančné dary, vidíme, že viedenský turnaj vtedy cisár osobne výrazne podporil.

Je teda zrejmé, že v období mladosti Metoda Garguláka nebol pre šachistu problém hrať šachy. Je však tiež zrejmé, že vtedy bolo šachových turnajov omnoho menej ako v dnešnej dobe a taktiež počet klubov bol výrazne nižší.

Ak chceme sledovať Gargulákovú šachovú činnosť začiatkom 20. storočia, pomôže nám pri tom Časopis českých šachistů, ktorý začal práve v období mladých rokov Garguláka pravidelne vychádzať.

Z informácií tam uvedených je zrejmé, že už pred vyše sto rokmi bol Gargulák v šachu veľmi aktívny. Problémom však je, ako sa dostať k jeho starým partiám. Čiastočne sa to podarilo českému historikovi Mgr. Jánovi Kalendovskému, ktorý hľadal Gargulákové partie okrem iného aj v Lidových novinách a takto nám umožnil, aby sme si dve jeho víťazné partie pozreli.4) Predovšetkým Garguláková partia s Doneganom bola hraná úžasne útočným štýlom.

 

Gargulák, M. – Donegan, A.

Brno (prázdninový turnaj Spolku českých šachistů v Brně) 1906

(Lidové noviny 25.8.1906.)

 

(Lidové noviny 4.8.1907.  Metoděj Gargulák)


1) Porovnaj v budúcnosti článok, ktorý pripravujem pod názvom „Šachová kometa Charousek“.

2) Samotného cisára Františka Jozefa hodnotia historické práce rôzne. Ide vždy o hľadisko, z ktorého sa na jeho osobu pozeráme. Sám považoval svoj cisársky majestát za naprosto nedotknuteľný a s tým súviselo jeho chápanie štátu Rakúsko-Uhorskej monarchie, ktorá bola pre cisára tiež nedotknuteľná. Z pohľadu národnostných snáh jednotlivých národov monarchie, či už Predlitavska alebo Zalitavska, bol potom cisár postavou spiatočníckou. Na druhej strane boli aj u nás v našich krajoch široké vrstvy obyvateľstva, ktoré cisára milovali. Obyčajní ľudia netúžili po vlastnej štátnosti, takou myšlienkou sa ani nezaoberali. Je známe, že napr. mladé dievčatá narodené v 80. a 90. rokoch 19. storočia nosili na krku ešte začiatkom 20. storočia pred 1. svetovou vojnou ozdobné medailóniky s cisárovým portrétom, tak ako do dnešných čias niektorí nosia krížiky. Obrázky cisára a jeho rodiny si ľudia vešali doma na ozdobu, kupovali si vo veľkom napr. ozdobné poháre alebo tanieriky s portrétom cisára.

 

3) Noviny Těšínské, ročník II., č. 35, s. 5, 8. augusta 1896.

Od roku 1879 chystala Národná banka stabilizáciu meny, ktorá mala byť pripútaná k zlatu. Po potrebnom vývoji a po schválení cisárom vošla v českých krajoch do platnosti dňom 2. augusta 1892 namiesto meny rakúskej zlatá mena korunová. Mincovnou jednotkou sa stala koruna, ktorá sa delila na 100 halierov a jej hodnota se rovnala polovici jedného zlatého rakúskej meny. Boli zavedené zlaté desaťkoruny a zlaté dvadsaťkoruny, naďalej ostali v obehu a boli razené tiež rakúske dukáty (hodnota bola 11,29 K). Drobné mince boli trojakého druhu: strieborné koruny, niklové desať- a dvadsaťhaliere a bronzové dvojhaliere a haliere. Staré platby stanovené v rakúskych zlatých se prepočítavali pomerom 100 K ku 42 zl.

 

4) Prvá partia medzi Gargulákom a Doneganom bola zverejnená v nekomentovanej podobe v Lidových novinách dňa 25.8.1906 a druhá partia medzi Brachom a Gargulákom bolo zverejnená s komentárom samotného Garguláka tiež v Lidových novinách dňa 4.8.1907. Už historik Mgr. Kalendovský uviedol, že pan Donegan bol vtedy americkým konzulom v Brne a neskôr si získal úctu v celej Európe ako politik i šachista.

Pokiaľ ide o majstra Bracha, je to ten, ktorý Garguláka zasvätil do šachu a ktorý ho v Brne trénoval. J. Brach napr. vyhral „Letní turnaj Spolku českých šachistů“ v Brně roku 1906, alebo skončil druhý za Treybalom na „II. sjezdu ÚJČŠ“ v Brne v auguste 1907. Tieto údaje najdeme tiež v nepublikovanej práci pana Mgr. Jána Kalendovského, prvý krát boli uvedené v Časopise českých šachistů 1906/7 a 1907/8.


Vaše hodnotenie: Nízke 12345 Vysoké
Hodnotilo: 8 | Priemer: 4.63
Ukladá sa ... Ukladá sa ...

Pridať komentár

Návrhy, pripomienky a sťažnosti nesúvisiace s článkom prosím nepíšte do diskusie, ale posielajte na admin(at)chessfriends.com.

Môžete použiť tieto tagy:
<a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>

Tento weblog podporuje Gravatar. Ak chcete získať Váš vlastný avatar, zaregistrujte sa na Gravatar.


− 6 = 3