Umenie koncoviek
March 1, 2015 – 11:54 | Reagovalo 2 ľudí | Prečítaní: 2009

Veľmajster Tomáš Petrík Vás srdečne pozýva na aprílové šachové sústredenie, v ktorom odhalí tajomstvá koncoviek. V tejto záverečnej fáze partie sa častokrát rozhoduje o konečnom výsledku a rozhoduje každé tempo.
Program sústredenia:
9.4.2015 – Zásady a princípy …

Celý článok »
Kuriozity

HrajSach.sk denník

Škola šachu

Veľmajster vysvetľuje

Šachové správy

Domov » Historická rubrika, Legendy šachu

Legendy šachu: Karl Ernst Adolf Andersen

FM Stanislav Vlček | January 4, 2012 – 17:18Reagovalo 0 ľudí | 1,274 prečítaní
Legendy šachu: Karl Ernst Adolf Andersen

Bol nemecký šachový majster. V 50-tych a 60-tych rokoch 19.storočia bol považovaný za neoficiálneho majstra sveta s krátkou prestávkou v 1858, keď ho dočasne z trónu zosadil Američan Paul Morphy.

Narodil sa 6. júla 1818 vo vtedy pruskom meste Breslau (dnes Wroclaw v Poľsku), kde prežil väčšinu svojho života. Šach ho vo veku 9 rokov naučil hrať jeho otec. Rýchlo sa zlepšoval, keď preštudoval knihu 50 vybraných partií zo zápasov MacDonell-Labourdonnais, čo boli vtedajší najlepší svetoví hráči.

Na gymnáziu a na univerzite vyštudoval matematiku a filozofiu, neskôr pracoval ako profesor matematiky na gymnáziu v rodnom meste. Hoci sa šachu venoval len amatérsky popri štúdiu a neskôr popri zamestnaní, dosiahol v ňom veľké úspechy.

V roku 1842 publikoval svoju prvú knihu 60-tich šachových problémov Aufgabe für Schachspieler, vďaka čomu sa dostal do spoločnosti skupiny popredných nemeckých majstrov, Berlin Pleiades. Proti členom skupiny „súhvezdia“ (Von der Lasa, Horwitz, Bledow, Mayet) odohral viacero zápasov, ktoré urýchlili jeho šachový rast.

V roku 1846 sa stal redaktorom šachového časopisu Schachzeitung der Berliner Schachgesellschaft (neskôr Deutsche Schachzeitung, najstarší šachový časopis na svete, vychádza dodnes), keď jeho zakladateľ Ludwig Bledow zomrel. Anderssen bol redaktorom magazínu až do roku 1865.

V roku 1848 v zápase so šachovým  profesionálom Danielom Harrwitzom dosiahol remízu 5:5 (+5=0-5), za čo bol pozvaný na prvý medzinárodný turnaj v histórii šachu v Londýne v roku 1851. Organizoval ho St George`s Chess Club a konal sa počas prvej Svetovej výstavy britského priemyslu. Na kvalitne obsadenom turnaji hranom K.O. systémom Anderssen prekvapujúco zvíťazil pred favorizovanými francúzskymi a anglickými majstrami na čele s Howardom Stauntonom, hlavným organizátorom podujatia.

Konkurenčný Londýnsky šachový klub neskôr usporiadal turnaj kruhovým systémom, ktorý Anderssen suverénne vyhral so ziskom 7,5/8. Odvtedy až do roku 1858 bol považovaný za najlepšieho hráča na svete. V tom čase vyhral aj dve svoje najslávnejšie partie, v ktorých obetoval väčšinu svojich figúr a zakončil ich efektným matovým záverom. V roku 1851 voľnú partiu proti Lionelovi Kieseritzkému, ktorá sa nazýva „nesmrteľnou“ partiu a v roku 1852 „večne zelenú“ partiu proti Jeanovi Dufresnovi.

V roku 1858 prehral zápas s Američanom Paulom Morphym (3:8), ale po tom, ako Morphy prestal hrať, opäť jednoznačne zvíťazil na turnaji v Londýne 1862, kde boli po prvýkrát použité šachové hodiny. Titul neoficiálneho majstra sveta si udržal až do zápasu s Wilhelmom Steinitzom (1866), ktorý prehral 6:8 (+6=0-8).

Ďalší významný úspech dosiahol v roku 1870 v Baden Badene, keď najsilnejšie obsadený dovtedajší turnaj vyhral s 1,5 bodovým náskokom pred Steinitzom, Blackburnom a ďalšími významnými majstrami.

Celkovo bol jedným z najúspešnejších turnajových hráčov celej histórie šachu, keď zvíťazil vo viac, ako polovici turnajov, ktorých sa zúčastnil. Podľa www.chessmetrics.com dosiahol po turnaji v Baden Badene v roku 1870 retrospektívny rating 2744.

Bol tiež jedným z najsympatickejších šachových majstrov svojej doby, jeho názor, či rozhodnutie sporu ostatní hráči plne rešpektovali.

Úvodný ťah 1.a3, ktorý použil v troch partiách zápasu proti Morphymu sa volá Anderssenovo otvorenie, hoci v serióznych turnajoch sa prakticky nepoužíva. Andersenove partie sa vyznačujú bohatou kombinačnou hrou, často využíval prvok obete materiálu za náskok vo vývine figúr. Hoci je považovaný za hlavného predstaviteľa romantickej útočnej éry v šachu, nebol útočníkom bezhlavým, o čom svedčí aj jeho citát: „Ak nemôžeš dosiahnuť rozhodujúcu výhodu priamym útokom, zlepši postavenie najhoršie stojacej figúry.“

Jeho hlavným krédom v mladosti bolo: „Najlepšou obranou je útok!“, ktoré sa dobre uplatnilo vo voľných partiách a v partiách so slabšími súpermi. V neskoršom období, keď sa kvalita jeho súperov a ich schopnosť brániť sa zlepšovala, bol donútený svoj štýl postupne modernizovať. Dokázal sa poučiť s prehier v zápasoch s Morphym a neskôr so Steinitzom a neskôr útoky zakladal na zdravom pozičnom základe. Vďaka tomuto prerodu dokázal víťaziť na turnajoch s oveľa mladšími súpermi aj na sklonku svojej dlhej kariéry.

Doslova revolučný je aj jeho prínos v oblasti šachovej kompozície. „Stará škola“ šachových problémov sa vyznačovala skladbou blízkou k reálnym partiám, kde rozhodujúcim prvkom bola prekvapujúca idea, obeť alebo kombinácia a málo variantov. Anderssen začal skladať komplexnejšie šachové skladby s bohatším obsahom variant, čo radikálne zmenilo pohľad hodnotenia kvality šachovej skladby.

Adolf Anderssen zomrel 13. marca 1879 v Breslau, kde bol aj pochovaný. Kvôli zničeniu hrobu počas 2. svetovej vojny Poľská šachová federácia v roku 1957 premiestnila jeho pozostatky na Osobowický cintorín.

Ďalšia strana: Slávne partie Adolfa Anderssena »


Vaše hodnotenie: Nízke 12345 Vysoké
Hodnotilo: 7 | Priemer: 5.00
Ukladá sa ... Ukladá sa ...

Strany: 1 2 3 4

Pridať komentár

Návrhy, pripomienky a sťažnosti nesúvisiace s článkom prosím nepíšte do diskusie, ale posielajte na admin(at)chessfriends.com.

Môžete použiť tieto tagy:
<a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>

Tento weblog podporuje Gravatar. Ak chcete získať Váš vlastný avatar, zaregistrujte sa na Gravatar.


+ 2 = 3