Umenie koncoviek
March 1, 2015 – 11:54 | Reagovalo 2 ľudí | Prečítaní: 2038

Veľmajster Tomáš Petrík Vás srdečne pozýva na aprílové šachové sústredenie, v ktorom odhalí tajomstvá koncoviek. V tejto záverečnej fáze partie sa častokrát rozhoduje o konečnom výsledku a rozhoduje každé tempo.
Program sústredenia:
9.4.2015 – Zásady a princípy …

Celý článok »
Kuriozity

HrajSach.sk denník

Škola šachu

Veľmajster vysvetľuje

Šachové správy

Domov » Kuriozity, Šach a umenie

Veľmajster Levon Aronian: „Šachy hrajú chytrí bastardi.“ (interview)

Alexander Riabov | December 1, 2011 – 6:33Reagovalo 0 ľudí | 906 prečítaní
Veľmajster Levon Aronian: „Šachy hrajú chytrí bastardi.“ (interview)

Každý, kto číta tieto riadky, má svojim spôsobom rád šachy. Každý z nás ich zároveň aj vníma po svojom. Pre niekoho sú šachy matematikou, pre iného filozofiou, pre ďalšieho umením. Pre niekoho možno prácou alebo všeobecne len príjemne stráveným časom. Ak ste sa teda niekedy zamýšľali nad podobnými otázkami, určite vás bude zaujímať aj to, akým spôsobom vnímajú šachy hráči na najvyššej úrovni. Jednu z takýchto úvah vám prinášame optikou rozhovoru so v súčasnosti tretím najsilnejším hráčom svetového rebríčku – Levonom Aronianom (2802), ktorý poskytol len pred pár dňami arménskemu magazínu Jerevan.

Najčerstvejším úspechom Aroniana je druhé miesto na Taľovom memoriáli, ktorý sa hral od 16. do 25. novembra v Moskve za účasti najsilnejších hráčov sveta.

Prejdime teda k samotnému rozhovoru:

Levon, ste hráč?

Tak obvykle nazývajú hazardného, či posadnutého človeka. Ja taký nie som. Avšak pravdou je aj to, že úspešným je iba taký hráč, ktorý ovláda svoje emócie a dokáže si udržať chladnú hlavu. V takomto zmysle slova som hráčom.

Dokážete ovládať svoje emócie dokonca aj po mrzutej prehre?

Hráč nesmie ani na chvíľu zabúdať, že to, čomu sa venuje je iba hra. Ak by sa k tomuto všetkému staval až prehnane seriózne, môže sa aj zblázniť. Dopustiť sa chyby, to sa môže stať každému. Časom si na to zvykáte. Sila hráča však spočíva v inom – v umení rozvíjať sa. Ak sa čoraz menej stretávate s tými istými problémami, znamená to, že ste sa stali silnejšími.

Máte svoje vlastné vymedzenie šachu?

Je to dialóg. Každý ťah je správou pre súpera. Prenášaním figúr fakticky hovoríte: „Vieš, myslím si, že táto partia sa skončí práve takýmto spôsobom a ja sa Ti chystám spôsobiť to a to.“ A súper odpovedá: „Nevymýšľaj, neverím Ti.“ Alebo: „Rob ako myslíš, nebudem Ti v tom prekážať, jednoducho sa pokúsim k tomu správať pokojne.“ V šachoch takisto existujú aj hráči zmierení so svojim osudom – fatalisti. Sú tu však aj heretici, ktorí neveria tebe a vlastne neveria vo vôbec nič a každým ťahom sa to snažia demonštrovať. A táto večná diskusia medzi hráčmi dodáva šachu určitej intímnosti.

A zdiaľky by sa nám možno zdalo, že šachista premýšľa iba nad nasledujúcim ťahom…

Ó, nie. To by ste neverili, aké hlúposti nám lozia po rozume! Jedným z pravidiel je, že spoznávaš súpera. Ak hráš proti niekomu, začínaš mu lepšie rozumieť. A nie iba v tom, aký je hráč, ale aj aký je človek. Čo sa mu páči, čo nemá rád. Je to aj zábavné, no zároveň i nevyhnutné, a napokon odpútavá to od hry samotnej. Ale celkovo, čím menej premýšľaš o hre, tým lepšie a pokojnejšie sa všetko odohráva. A ja sa teda vôbec nerád niečím zaťažujem. No a napokon šachisti sa počas partie, ako velí pravidlo, rozprávajú sami so sebou.

Nahlas?

Nie. Avšak celý čas sa snažíš uhádnuť, čo si práve v tejto chvíli súper hovorí. Pozoruješ jeho oči, gestá, chovanie. Častokrát sa stáva, že pozícia na doske je zatiaľ úplne nejasná, avšak vnímaš ako nepohodlne sa cíti tvoj súper. Vidíš ako je znepokojený, doslova počuješ, ako biedne sa cíti v mysli a chápeš, že ak sa ti podarí udržať si pokojný stav, tak ťa čaká úspech. Umenie psychoanalýzy je jednou z najdôležitejších podstát hry. A ak to nie je tvoja prvá partia s týmto hráčom, tak vieš, aký vývoj situácie sa mu nepozdáva a činíš mu teda zrovna taký. Povedzme, existujú hráči, ktorí nemajú radi, keď musia premýšľať nad každým ťahom. Každý má svoju slabinu.

A v čom spočíva tá vaša?

Mňa môžete poľahky poraziť v otvorení. Bývam lenivý a spravidla sa veľmi zle pripravujem na zápas. Druhým problémom je, keď sa vydám na hazardnú dráhu. Ľahko sa nechám rozdráždiť a niekedy mi je zaťažko sa v tomto pribrzdiť.

Vyzerá to tak, že akýkoľvek odpor prechádza cez dva fronty – boj so súperom a so samým sebou.

Presne tak. Aj ten najsilnejší hráč môže poraziť silných súperov a prehrať so slabým. Je to možné, ak nie je dostatočne dobrý v „rozhovore so samým sebou“. Ak nedokáže pochopiť svoje problémy, svoje silné a slabé stránky. Nevie, čo má rád, a čo nie. Znamená to, že v situácii, keď má v rukách všetky šance na víťazstvo, začína sa cítiť nepríjemne a prehráva partiu. Prehráva ju sám so sebou.

Šachy sú teda hrou individualistov…

Ja by som dokonca povedal, že egoistov. Ako aj vo všetkých individuálnych druhoch športov. Rozumiete, samotná hra je príliš osamelá. Tí najlepší hráči bývajú spravidla introverti, nespoločenskí ľudia, často nerozprávajú. Toto všetko nazývam slovom „egoizmus“.

A ešte je to hra intelektuálov…

Dajúc si toto všetko dohromady, tak skôr „chytrých bastardov“. (При сложении получается «умных сволочей».)

Aronian v súboji so "samým sebou".

Aronian v súboji so "samým sebou".

Aká práca sa vykonáva pred partiou samotnou ?

Nuž, povedzme analyzuje sa situácia, ktorú uprednostňuje váš súper. A aby ste nestrácali zbytočne veľa času, niektoré pozície v tomto procese si berú na starosti iní. Najčastejšie náhradný hráč alebo tréner.

Koľko času trvá potom takáto príprava?

Môže to byť hodina, ale aj štyri. Závisí to od úrovne perfekcionizmu a strachu hráča. A tiež od lenivosti samozrejme. No a ja bývam veľmi lenivý.

Niekde ste dokonca povedali, že kvôli lenivosti ste ani nedosiahli seriózne vzdelanie…

V nejakom zmysle to môže byť tak. Avšak iba sčasti. Chodil som do štvrtej triedy, keď sa rozpadol Sovietsky zväz a odrazu sa na všetkých školách začalo vyučovať po arménsky. Táto jazyková bariéra sa pre mňa ukázala ako neprekonateľná a dá sa povedať, že moje vzdelanie sa tak na tejto úrovni skončilo. No a vlastne v tej dobe som sa aj začal poriadne venovať šachu. Samozrejme diplom z telovýchovnej univerzity mám. Druhou vecou je však to, že neskôr som už bol až príliš lenivý, aby som sa tomu začal venovať. A teraz som úplne ako Zoščenko „učený človek so zakončeným šesťročným vzdelaním.“ I keď v mojom prípade so štvorročným.

Čo rád hrávate okrem šachu?

Hazard nehrávam. Vystačím si aj s tými emóciami, ktoré sa mi dostávajú v súvislosti s mojím povolaním. Mám však rád rôzne športové hry. Mám rád tenis. Možno preto, že sa podobá na šachy. Nachádzaš sa v ňom na dištanc od súpera, tj. nedochádza tu k žiadnemu fyzickému kontaktu, ale existuje tu isté prepojenie medzi mysľami. No celkovo sa mi však šachy oveľa viac spájajú s hudbou, ako so športom. Tu je tiež za potreby stráviť množstvo času, aby človek dosiahol majstrovskej úrovne, zaplnil si svoj repertoár. A ešte, muzikanti, tak ako aj šachisti, sa neustále nachádzajú v medziach pátrania po harmónii.

A ak sú šachy hudbou, tak Vy ste…

Sólista.

Celý rozhovor si môžete prečítať v ruštine na stránke: http://yerevanmagazine.com/solist/


Vaše hodnotenie: Nízke 12345 Vysoké
Hodnotilo: 7 | Priemer: 5.00
Ukladá sa ... Ukladá sa ...

Pridať komentár

Návrhy, pripomienky a sťažnosti nesúvisiace s článkom prosím nepíšte do diskusie, ale posielajte na admin(at)chessfriends.com.

Môžete použiť tieto tagy:
<a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>

Tento weblog podporuje Gravatar. Ak chcete získať Váš vlastný avatar, zaregistrujte sa na Gravatar.


× 5 = 35